Významné miesta Nežnej revolúcie na Slovensku

BRATISLAVA

Bola v roku 1989 hlavným mestom vtedajšej Slovenskej socialistickej republiky (v tom čase časti Československa ako federálneho štátu). Nachádzali sa v nej všetky vládne orgány a inštitúcie, vrátane slovenských ministerstiev, ale aj centrá školstva či kultúrne inštitúcie. Bratislava nebola len najväčším mestom na Slovensku, ale aj skutočným administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrum na Slovensku. Preto bola najdôležitejším mestom Nežnej revolúcie na Slovensku a jej skutočným centrom. Ťažiskové politické udalosti sa diali primárne v centre spoločného česko-slovenského štátu v Prahe, vývoj na Slovensku však bol značne autonómny. Verejnosť proti násiliu v Bratislave mala svoju vlastnú politickú stratégiu a nezávislé postavenie.

 

Toto sú najvýznamnejšie miesta, ktoré sú spojené s Nežnou revolúciou na Slovensku:

Námestie SNP:

Jedno z hlavných námestí v Bratislave, ktoré sa nachádza v Starom meste. Na námestí sa od 22. novembra 1989 odohrávali masové demonštrácie (dobovo nazývané mítingy) proti komunistickému režimu a na podporu požiadaviek Verejnosti proti násiliu a študentského hnutia. Demonštrácie navštevovali desaťtisíce ľudí. Námestie SNP bolo skutočným epicentrom Nežnej revolúcie na Slovensku. Pre preplnené námestie bolo počas revolučných dní typické štrnganie kľúčmi, spievanie hymny Nežnej revolúcie – pesničky Sľúbili sme si lásku a unikátna atmosféra ľudskej súdržnosti a priateľstva. Na revolučnej tribúne sa striedali nielen predstavitelia VPN, ale aj zástupcovia rôznych profesií. Vystúpili na nich Alexander Dubček či Karel Kryl, ale aj zástupcovia robotníkov či Zboru národnej bezpečnosti. Na námestí sa v súčasnosti nachádza pamätná tabuľa pripomínajúca udalosti Novembra 1989. Spodná časť námestia sa nazýva Námestie Nežnej revolúcie.

Univerzita Komenského (sídlo Právnickej fakulty, adresa Šafárikovo námestie 6)

Budova, v ktorej sa nachádza aula Univerzity Komenského. Pred budovou bola v auguste 1968 vojskami Varšavskej zmluvy zastrelená mladá študentka Danka Košanová. 16. novembra 1989 sa na tomto mieste zastavil pochod študentov, aby tu položili kvety na jej uctenie. Dňa 20. novembra 1989 sa v dopoludňajších hodinách stretli vo vstupných priestoroch do budovy študenti Filozofickej fakulty, prečítali vyhlásenie protestujúce proti brutálnemu zásahu bezpečnostných zložiek na Národnej triede v Prahe, požadovali jeho vyšetrenie a potrestanie vinníkov. Zároveň požadovali celospoločenský dialóg. Následne sa v aule stretli so zástupcami pedagógov, ktorých požiadali aby opustili predsednícke miesto a založili prvý štrajkový výbor študentov na Slovensku, ktorí vytvorili študenti Filozofickej fakulty UK. Na priečelí budovy sa nachádza pamätná tabuľa, ktorá pripomína protestný pochod študentov zo 16. novembra 1989.

Academia Istropolitana (Divadelná fakulta VŠMU, adresa Ventúrska 3)

Budova bola v 15. storočí sídlom najstaršej univerzity na Slovensku, Academie Istropolitana (založená v roku 1465). V druhej polovici 20. storočia sa stala sídlom Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení. Študenti VŠMU tu vyhlásili 21. novembra 1989 okupačný štrajk. Počas prelomových udalostí roku 1989 sa stala centrom študentského hnutia. Sídlil v nej celoslovenský koordinačný študentský štrajkový výbor. V jej priestoroch sa vyrábali letáky a plagáty, ktoré používali študenti počas demonštrácií na námestiach, a ktoré rozvážali po celom Slovensku, keďže oficiálne médiá odmietali hlavne zo začiatku o udalostiach a dianí v Bratislave a v Prahe informovať.

Umelecká beseda slovenská – „Umelka“ (adresa Dostojevského rad 2)

Bola postavená v 20. rokoch 20. storočia a stala sa populárnom miestom pre slovenských umelcov. Na tomto mieste vzniklo 19. novembra 1989 vo večerných hodinách hnutie Verejnosť proti násiliu. Na pozvanie výtvarníkov na čele s Rudolfom Sikorom sa o 17.00 hod. večer zišli v priestoroch Umelky stovky bývalých disidentov, občianskych aktivistov, hercov, študentov a umelcov. Na tomto historickom stretnutí vzniklo hnutie Verejnosť proti násiliu ako širokospektrálna platforma občanov proti komunistickému režimu. Medzi jeho zakladateľov a prvých členov koordinačného výboru patrili Ján Budaj, Rudolf Sikora, Milan Kňažko, Peter Zajac, Fedor Gál či Martin Bútora. Bratislavskí aktivisti sa v priestoroch Umelky stretli aj v dňoch 20. a 21. novembra 1989, ako však hnutie naberalo ďalších prívržencov, stávali sa preň priestory Umelky príliš malé a presťahovali sa do Mozartovho domu v Bratislave.

Hviezdoslavovo námestie

Patrí k najväčším a najznámejším námestiam v Bratislave a nachádza sa v centre Starého mesta. Nachádza sa na ňom budova Slovenského národného divadla, hotel Carlton a socha básnika Pavla Országha Hviezdoslava. Na námestí sa dňa 25. marca 1988 konala Sviečková manifestácia, prvé verejné protikomunistické vystúpenie občanov proti komunistickému režimu v Československu od roku 1969. Manifestujúci požadovali náboženské slobody a ľudské práva. Dňa 20. novembra 1989 sa na námestí konala tiež jedna z prvých verejných manifestácií Nežnej revolúcie, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Prítomným občanom sa prihovorili Milan Kňažko a Ján Budaj zo sochy básnika P. O. Hviezdoslava. Občania sa tu oboznámili s požiadavkami študentského hnutia a formujúcej sa Verejnosti proti násiliu.

Hodžovo námestie

Jedno z hlavných námestí v Bratislave, kde sa v súčasnosti nachádza sídlo prezidentky Slovenskej republiky. V období vlády komunistického režimu sa nazývalo Mierové námestie. Na tomto námestí sa 16. novembra 1989 začal pochod bratislavských študentov, ktorého sa zúčastnilo približne 250 ľudí. Držiac sa za ruky, vytvorili živú reťaz a spievajúc hymnické piesne a skandujúc heslá proti režimu a na podporu študentov, prešli cez Námestie SNP, Primaciálne námestie a Hviezdoslavovo námestie až k budove Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Podchod, cez ktorý išli z námestia do mesta, dnes nesie názov Podchod študentov 16. novembra 1989.

Malá scéna SND (adresa Dostojevského rad)

Budova bola postavená v 50. rokoch, v roku 1962 sa stala malou scénou Slovenského národného divadla. Na tomto mieste bol vytvorený prvý štrajkový výbor hercov na Slovensku už 19. novembra 1989, kedy herci zrušili plánované predstavenie a na jeho mieste informovali prítomných divákov o proteste proti zásahu v Prahe. V pondelok 20. novembra 1989 sa v priestoroch okolo bufetu divadla stretli občianski aktivisti, aby tu ustálili používanie názvu formujúceho sa hnutia – Verejnosť proti násiliu. Divadlo bolo po celý čas Nežnej revolúcie priestorom na diskusie s občanmi.

Mozartov dom (adresa Ventúrska 10)

Barokový palác v bratislavskom Starom meste, postavený v 18. storočí. Od 30. novembra 1989 bol sídlom hnutia Verejnosť proti násiliu, kde sa prijímali kľúčové politické rozhodnutia počas Nežnej revolúcie a vypracovávala stratégia rokovaní s predstaviteľmi komunistickej strany tak na slovenskej, ako aj na federálnej úrovni. Sídlili tu predstavitelia koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu.


TRNAVA

Divadlo Jána Palárika v Trnave

Trnavské divadlo bolo epicentrom Nežnej revolúcie v meste. Herci z miestneho divadla, ktorí boli 19. novembra 1989 v Bratislave, presadili, aby sa dňa 20. novembra 1989 namiesto vystúpenia diskutovalo s prítomnými divákmi. Herci (napr. Anna Šišková, Vladimír Oktavec, Marián Geišberg, Peter Šimun) tým fakticky vstúpili do štrajku a pripojili sa ku kolegom z Bratislavy. Stali sa prvým mimobratislavským umeleckým zborom, ktorý sa pripojil k formujúcej sa opozícii. V divadle založili miestnu Verejnosť proti násiliu. Demonštrácie v Trnave následne prebiehali na dnešnom Trojičnom námestí (vtedy Gottwaldovo námestie), pričom rečníci sa zhromaždeným občanom prihovárali z balkóna divadla.


BANSKÁ BYSTRICA

Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici

V jej priestoroch prišlo v dopoludňajších hodinách 21. novembra 1989 k zhromaždeniu študentov (podľa prameňov asi 1 000 osôb), na ktorom vstúpili do okupačného štrajku a odsúdili zásah bezpečnosti proti demonštrácii v Prahe. Na stretnutí tiež požadovali zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany v spoločnosti, čo bola na prvé dni revolúcie veľmi odvážna požiadavka. Na popoludnie potom naplánovali demonštráciu do centra mesta, na Námestie SNP v Banskej Bystrici. Už v predchádzajúci deň, 20. novembra 1989, sa vo večerných hodinách stretli študenti Pedagogickej fakulty v priestoroch vestibulu internátu, kde oznámili konanie zhromaždenia študentov na druhý deň, aby reagovali na vývoj spoločenskej situácie.


KOŠICE

Vysoká škola technická (dnes Technická univerzita Košice)

Študenti Vysokej školy technickej v Košiciach boli prvými študentmi, ktorí zorganizovali 20. novembra 1989 míting, na ktorom bolo prítomných niekoľko tisíc účastníkov. Verejne sa vyjadrila požiadavka na demokratizáciu spoločnosti a vyšetrenie zásahu bezpečnostných zložiek proti študentom v Prahe. 21. novembra 1989 sa študenti stretli v priestoroch Študentského domova na Jedlíkovej ulici, pričom na jednotlivých fakultách VŠT vznikli štrajkové výbory a sformulovali aj svoje požiadavky. 22. novembra 1989 sa na Jedlíkovej ulici konalo stretnutie za účelom koordinácie študentského hnutia. Pred budovou sa konali stretnutia študentov.

Štátna vedecká knižnica v Košiciach (adresa Hlavná 8/10)

Od 21. novembra 1989 sa priestory pred Štátnou vedeckou knižnicou stali tribúnou Nežnej revolúcie v Košiciach, kde sa konali mítingy demonštrujúcich občanov. Z balkóna sa im prihovárali lídri Nežnej revolúcie v Košiciach, ktoré moderoval herec Peter Rašev. Počet občanov na námestí postupne rástol, od 25. novembra 1989 mali demonštrácie masový charakter. V decembri vystúpil na námestí dokonca aj Václav Havel, ktorý prišiel do Košíc na návštevu.


V spolupráci s ČSOB, celé znenie nájdete aj na: https://www.csob.sk/november89